Kráľova hoľa 2011

Mám to šťastie mať priateľov, ktorí majú chaty na Šumiaci v krásnom prostredí pod Kráľovou Hoľou. Celé leto sme špekulovali, že si spravíme výlet aj na Hoľu, no akosi sa nám to nedarilo. Buď bolo zlé počasie, alebo sa nám krížili plány s niečim iným.

Až v septembri 2011 sa nám podarilo zladiť diáre a "Expedícia Kráľovka" mohla prejsť z vízie do reality. Na Šumiaci sme rozložili "základný tábor". Hlodala v nás myšlienka zobrať hore aj vetrone a skúsť si zalietať vo výške nad 2000 m n.m. Pri diskusii čo a ako ubehol rýchlo večer, aj veľká väčšina noci...

Dohodnutý zámer bol teda nielen vystúpiť na vrchol, ale aj polietať pri východe slnka. Po krátkom spánku sme vyrazili ešte pred východom slnka, no už cestou hore bolo jasné, že krásne počasie sa končí. Pri východe (slnka) začalo fučať asi 15 m/s a z doliny sa cez vrchol začal prelievať kondenzát, takže bolo vidno asi na 5 m...Na modeloch aj na nás kondenzovala voda ako keby sme boli v parnej saune, akurát že teplota bola značne rozdielna a všetci by sme takú "paru" brali...

Tak sme si našli zákryt aspoň pred vetrom za skalou a kochali sa divokosťou prírody...Aby sa ešte viac skomplikovali podmienky, prestal pracovať kamošov Nikon, resp. karta v ňom, tak padlo rozhodnutie použiť jedinú funkčnú radšej do GoPra v modeli, aby bol zachytený let.

Mali sme hore dva elektrovetrone, jeden Filip 600 Sport a druhý taký mutant, laminátový trup z bazáru, krídlo ako náhradný diel pre model Elegant s dorobenými klapkami, ostatok zo šuplíkových zásob + výroba. Rozpätie 2700 mm, hmotnosť cca 2100 g. Nelieta to zle, chcelo by to však aspoň o 10 cm dlhší trup...ale dá sa, lietal už aj pri vetrisku cca 20 m/s.

Do vzduchu šiel nakoniec len jeden model, Elegant ovládaný 35MHz súpravou, 2,4GHz Spektrum odmietla pracovať ( čo sme aj via-menej čakali...hore je vysielač a pri preplnenosti pásma sa vysielač nedokázal zamknúť s prijímačom, predpokladám, že stále skenoval, ktoré dva kanály by si mohol uchmatnúť pre seba, no neúspešne...).

Lietalo sa z južnej strany kopca, v bezpečnej vzdialenosti od veže, žiadne blbosti a frajerinky...predsa len to bol neznámy terén a počasie tiež nie ideálne.

Studený vetrisko nedržal ani trochu, nedalo sa ani klasicky svahovať, kamera navyše pôsobila ako vysunutý brzdiaci štít. Ale aj tak sme si to užívali. Asi po 30 minútach som pristál. Chcel som dať ešte jeden let bez kamery a niečo nafotiť, bohužiaľ pri pristátí sa v tráve model otočil a vytrhol jeden kolík v krídle. Kufrík s náradím a lepidlom zostal samozrejme na Šumiaci...Tak sme sa ešte trochu pokochali a zabalili to. Dole sme sa vracali plný nových zážitkov a premrznutý na kosť...

Zhodli sme sa, že to bolo super a keby bol voľný prístup na vrchol aj bez povoleniek, boli by sme tam častejšie.

Na záver už len vyhlásenie, že nebol ohrozený žiadny chránený živočích, či už svišť, alebo kamzík, ba ani muche sme krídlo neskrivili, nakoľko boli všetky zalezené a schované pred počasím .